Prečo „Inak obdarení“ nie je kompliment

Viac ako pred rokom som zverejnila článok o slovách, ktorými by nikto nemal oslovovať postihnutých ľudí, hoci sa to deje neustále. Dodnes je to snáď môj najobľúbenejší článok, aký som kedy na môj blog napísala, ale vynechala som v ňom pojem, s ktorým som sa začala stretávať až nedávno – inak obdarení.

Na začiatok chcem povedať, že týmto článkom nechcem uraziť žiadne združenia, časopisy, skupiny ani nič podobné s názvom „Inak obdarení“, hoci si myslím, že si názov vybrali naozaj nešťastne. Osobne toto slovné spojenie vidím ako takého bojovníka 2.0 – všetci to používajú, pretože to je moderné, ale nikto sa nezamyslel nad tým, čo to skutočne znamená. Skrátka to znie lichotivo, to stačí. No, pojem inak obdarení v skutočnosti lichotivý vôbec nie je.

Nie sme iní

Prvý problém je hneď v tom, čo máme priamo pred očami – slovo inak. Zdraví ľudia nás veľmi radi škatuľkujú ako niečo iné, všimli ste si? Chcú sa k nám správať, akoby sme vôbec nepatrili do ich vesmíru. Buď nás podajú ako nadľudí, bojovníkov, hrdinov, ktorí im poslúžia na chvíľkovú inšpiráciu (čo je samé o sebe extrémne problematické), alebo sme tie úbožiatka, ktorých život je len jedno veľké trápenie a väzenie.

Hlavne, aby sme my a oni nemali nič spoločné. Tým pádom sa môžu odosobniť od zásadných problémov a diskriminácie, ktorá sa nám deje na dennom poriadku a dá sa nielen riešiť, ale aj vyriešiť. A už celkom môžu zatvoriť oči pred faktom, že postihnutie a vážne choroby sa väčšinou prihodia dovtedy zdravým ľuďom, presne ako sú oni. V jadre sme teda tí istí ľudia a naše problémy sa môžu veľmi ľahko a rýchlo stať aj ich problémami. Ale stačí nám dať nálepku „Iní“ a hneď je možné žiť v bubline blaženej nevedomosti.

Síce sú obdarení, ale inak sú postihnutí

Možno si hovoríte, že som to vytrhla z kontextu. Veď kľúčové slovo je tu predsa obdarení a to musí byť pozitívne, nie? Nuž, nie, minimálne nie v tejto kombinácii.

Aby ste si všimli rozdiel, skúste si to zobrať z opačnej perspektívy. Predstavte si, že vy – zdravý človek – máte nejaký talent, ktorý ste práve niekomu predviedli. A ten človek vám namiesto komplimentu povie: „Ach, ty si taký inak obdarený!“ Potešili by ste sa? Nemyslím si. Namiesto toho by ste začali premýšľať, čo je s vami v neporiadku: Okrem talentu ste hlúpy? Alebo škaredý? Žeby ste sa nevedeli správať? Kde je chyba?

Isteže u postihnutých ľudí je jasné, čo je myslené tou chybou – je to ich diagnóza. No presne to je ten problém. Zdravým ľuďom sa povie, že majú talent alebo sú šikovní, pričom tieto slová sa nijako nedotýkajú ich fyzických alebo charakterových nedostatkov, aj keď ich, samozrejme, majú. Postihnutí ľudia sú ale označení ako inak obdarení, pretože tento pojem upozorňuje na chybu a naša spoločnosť má neustálu potrebu vyzdvihovať, že postihnutí ľudia sú predovšetkým „vadní“, až potom niečo ďalšie. Akoby naše chyby rozhodovali o našej hodnote, ale chyby zdravých neboli dôležité. Potom to celé už len stačí zaobaliť ako kompliment a je to – diskriminácia sa nestala.

---

Je mi jasné, že veľa ľudí, ktorí používajú inak obdarení alebo podobné škodlivé pomenovania, si neuvedomí, čo tým v skutočnosti hovoria. Ak teda postihnutých ľudí nechcete uraziť či ponížiť, riešenie je naozaj jednoduché. Vždy si predstavte, že to, čo postihnutému hovoríte, niekto hovorí vám ako zdravému človeku. Sme predsa úplne rovnakí ľudia ako vy, tak by ste sa k nám mali podľa toho správať.