Ako prežiť stres z návštevy lekára

Návštevy lekárov môžu byť veľmi stresujúce, aj keď k nim chodíte častejšie ako na klavír. Hlavne v slovenskom zdravotníctve nikdy neviete, čo z vášho lekára vypadne, alebo čo vám omylom vyberie. Ak sa k nejakému lekárovi chystáte či chcete byť len pripravení do budúcna, prečítajte si tento návod od expertky (t.j. od niekoho, kto má zdanlivo všetko v neporiadku), ako prežiť stres z návštevy lekára.

---

1. krok – Spánok

K lekárovi ste určite objednaní dopredu, preto sa treba pripraviť. Aspoň týždeň pred vaším termínom teda vstávajte neskoro, najlepšie okolo jedenástej či dvanástej. Prípadne to robte ako ja a vstávajte na obed celoživotne. Keď potom pôjdete k lekárovi o šiestej ráno, nebudete vôbec schopní vnímať, čo sa okolo vás deje. Bude vám úplne jedno, či vám lekár práve oznámil smrteľne vážnu diagnózu, alebo do vás pchá ihly, skalpel a rôzne hadičky – jediné, čo vás bude zaujímať, bude vrátiť sa do postele. Že to nemôžete urobiť, pretože chodíte do práce alebo do školy? Ha! To máte za to, že nie ste imobilní, nesťažujte sa.

2. krok – Oblečenie

Ak ste ako ja, u väčšiny lekárov budete krvácať ako na zabíjačke. Či je to výmena tracheostomickej kanyly, PEGu, alebo sa mi len zubárka dotkne ďasna, strieka zo mňa krv. Výnimkou je len (pokus o) odber krvi, v tej chvíli moje telo ani netuší, čo pojem krv vôbec znamená. Možno ste pravým opakom a krvácate iba vtedy, keď máte, ale vám zase môže unikať akákoľvek iná telesná tekutina, napríklad od strachu.

Pozrite sa do svojho šatníka a pravdepodobne zistíte, že nemáte tričko alebo nohavice v takej farbe, aby táto tekutina nebola vidieť. Nuž, nemáte na výber, musíte si ísť niečo kúpiť. Ak vás nákup oblečenia neteší, určite choďte do obchodného centra. Veď keď už tam budete s núdzou o kúsok v danej farbe, bude jedine logické zájsť aj do obchodu, ktorý vás zaujíma, a odísť s niečím, čo vám urobí radosť.

3. krok – Ide sa

Prišiel ten osudný dátum a vy ste stále tak vystrašení, až si nie ste istí, či sa dokážete prinútiť dôjsť do ordinácie? Riešenie je celkom jednoduché. Zavolajte si nejakého rodinného príslušníka, blízkeho človeka či aj dvoch, ideálne natoľko fyzicky zdatných, aby vás doniesli na rukách priamo do čakárne a aby ste sa im nevládali brániť. To je celý dôvod, prečo si zdraví ľudia myslia, že my, postihnutí, sme počas všetkých prehliadok takí odvážni – nie sme, my len reálne nedokážeme utiecť. Určite to bude fungovať aj u vás.

4. krok – Plagáty

Stále však zostáva vydržať to ukrutne dlhé čakanie, kým vás sestra zavolá dovnútra a váš silný blízky vás odvlečie do ordinácie. Nie, nebudete sa hrať na mobile pre odpútanie pozornosti, to je pre amatérov. Vy si budete čítať všetky plagáty o ľudskom tele, na ktoré dovidíte z miesta, kde vás váš blízky drží, aby ste naozaj neušli. Po prvé sa takto naučíte niečo nové, a to nikdy nie je na škodu. No predovšetkým, keď vám lekár povie nejaké latinské slovo, budete vedieť, že hovorí o úplne bežnej časti vášho tela, a nebudete si omylom myslieť, že máte nejaký exotický vírus.

5. krok – Čítajte môj blog

Ako poznám slovenské zdravotníctvo, v čakárni si pobudnete nejakú dobu, preto vám po detailnom preštudovaní si plagátov stále zostane kopa času na ďalšie čítanie. A čo lepšie by ste si mohli čítať ako tento blog? Neodpovedajte, pokračujte v čítaní.

Tu sa postup rozdeľuje podľa toho, ku ktorej skupine pacientov patríte. Ak ste z tých, ktorí majú teror zo zubára, prečítajte si články v rubrike Spoiler alert: Prežila som. Zubár je totiž jediný lekár, ktorý vám nemôže povedať, že pravdepodobne čoskoro zomriete alebo sa vám prihodí niečo také, kvôli čomu si budete želať, aby ste zomreli. Jediné, čo vám môže povedať, je to, že vás to trochu zabolí. Potrebujete si teda utriediť priority toho, čo stojí za strach, a táto rubrika vám v tom poradí.

Ak však patríte k ľuďom s racionálnym rozmýšľaním, určite, ale naozaj seriózne vážne nečítajte spomínanú rubriku v čakárni, nech ste u akéhokoľvek lekára. To už si rovno môžete vygoogliť vaše symptómy, uveriť, že máte aspoň tri rôzne druhy rakoviny zároveň, a nechať sa odviezť na psychiatriu. Radšej sa obráťte na všetky ostatné články na mojom blogu, pretože tie vám možno dajú pocit, že ani vážna diagnóza nemusí byť taká príšerná ako sa zdá, a tak sa vlastne nemáte čoho báť.

No nech patríte do ktorejkoľvek z týchto dvoch skupín, hlavne zdieľajte každý jeden článok. Na 100 % vám to pomôže. Fakt. Tento posledný krok vôbec nepíšem zo sebeckých dôvodov.