Ako na Nový rok, tak po celý rok? Našťastie nie!

Tento článok je presne ako nadchádzajúci rok 2023 – ponúkne vám nádej, ale to, či sa naplnila, zistíte až na jeho konci.

---

Na Nový rok vozičkár zistí, že koncert jeho najobľúbenejšej kapely nie je bezbariérový, preto sa nemôže pridať ku svojím priateľom. Po jeho najobľúbenejšej divadelnej hre, stretnutí jeho fandomu a besede jeho najobľúbenejšieho autora mu tak bariéry vezmú ďalšiu jedinečnú spomienku. Ako na Nový rok, tak po celý rok sa s vozičkárom nebude počítať na voľnočasových udalostiach a s jeho potrebou socializovať sa.

Na Nový rok človeka s postihnutím ableisti dourážajú slovami: „úbožiak“, „odporný“, „tragédia“ a ďalšími pojmami označujúcimi úroveň inteligencie a druh postihnutia, ktoré nenapíšem, pretože ide o nenávistné prejavy. Ak sa človek s postihnutím ohradí, označia ho za precitliveného, ale ak nie, zostane žiť v ponížení. Ako na Nový rok, tak po celý rok človeka s postihnutím čaká každodenný ableizmus, ktorý spoločnosť nepovažuje za podstatné odstrániť.

Na Nový rok človek s postihnutím zistí, že si nemôže dovoliť kúpiť nápoj na prípitok. Kvôli jeho diagnóze ho totiž odmietajú zamestnať s predsudkom, že bude príliš pomalý a nechápavý, a to bez toho, aby mu ktokoľvek dal príležitosť presvedčiť zamestnávateľa o opaku. Invalidný dôchodok mu pritom nevyjde ani na bývanie, energie, stravu a lieky – väčšinou ani na dvoje z toho. Ako na Nový rok, tak po celý rok človeku s postihnutím nebude dovolené vyhrabať sa z chudoby.

Na Nový rok človek s postihnutím zistí, že sa mu pokazila technológia, bez ktorej nedokáže komunikovať alebo sa slobodne pohybovať. Lenže štát na ňu neposkytuje príspevok, prinajlepšom nie v dostatočnej výške, a charity sú preťažené. Ako na Nový rok, tak po celý rok bude človek s postihnutím strácať samostatnosť kvôli tomu, že slovenský systém nedbá na ľudí v núdzi.

Na Nový rok človek s oslabenou imunitou zistí, že ho známy, ktorý mu neveril zdravotné problémy, vedome nakazil „veď iba nádchou“. Strávi aspoň mesiac bojom o život v nemocnici, v ktorej chýbajú zásoby liečiv a zdravotnícky personál. Ako na Nový rok, tak po celý rok bude človek s oslabenou ohrozený medziľudským aj vládnym zanedbaním.

Na Nový rok človeku s nevyliečiteľnou diagnózou zdravotník povie, že na jeho záchrane nezáleží, pretože život s postihnutím aj tak nemôže mať kvalitu. Človeka s nevyliečiteľnou diagnózou silou-mocou zachráni vlastná rodina. Alebo sa im to nepodarí. Zdravotník bude pokračovať v budovaní svojej kariéry, ktorú zanedbanie starostlivosti „nepodstatného“ života nepoškvrní. Ako na Nový rok, tak po celý rok človeka s ochorením zabije alebo traumatizuje ututlávaná diskriminácia.

Na Nový rok človek s ochorením zistí, že mu zdravotná poisťovňa zamietla preplatenie život zachraňujúcej liečby, pretože je podľa nej drahšia než hodnota jeho života. Človek s ochorením bude trpieť viac ako by s liečbou musel a priskoro zomrie. Ako na Nový rok, tak po celý rok človeku s ochorením ublíži korupcia a kapitalizmus.

Na Nový rok človek s postihnutím zistí, že sa oňho jeho rodičia naďalej nevládzu postarať a štát mu nepreplatí celodennú osobnú asistenciu. Človeku s postihnutím môže byť naďalej úplne jedno, aké všetky výlety sú bezbariérové, že si našiel vysnívanú prácu a akceptujúcu komunitu, že sa mu zdravotne darí tak ako nikdy predtým a aj v opačnom prípade sa nemusí báť žiadať o pomoc. Nič z toho nebude môcť opäť zažiť, pretože ho nevyhnutne zavrú do ústavného zariadenia. Ako na Nový rok, tak po celý rok bude nedostatočný a ableistický systém väzniť ľudí s postihnutím.

No našťastie to nezostane ako na Nový rok, tak po celý rok, a to z rovnakého dôvodu, prečo taký nezostal žiadny predošlý rok. Z rovnakého dôvodu, prečo nám boli priznané ľudské práva ľudí s postihnutím, vznikla osobná asistencia, všeobecné porozumenie, že ubližovať ľuďom s postihnutím je nesprávne, či možnosť mať ambície a reálne si ich plniť. Z rovnakého dôvodu, prečo sa ľudia s postihnutím časom prestali obávať zoznamovať s cudzími ľuďmi, pretože percentá ableistov ubúdajú, venuje sa nám veda a vidieť kohosi ako sme my – či už na ulici, alebo v médiách – nie je nemožné. Tým dôvodom je ten, že niektorí ľudia sa neprestanú snažiť o rovnosť a budú tak svojimi činmi naprávať situácie, ktoré sa nikdy nemali stať.

Napriek všetkým prekážkam, urážkam a ublíženiam nejeden človek s postihnutím, ktorý zažije diskrimináciu aj na Nový rok, aj po celý rok, nájde vôľu brániť sa. Znesie pasívnu agresiu organizátorov udalostí a vydobyje si bezbariérové podmienky. Neskloní hlavu, keď mu niekto uštedrí urážku, ale prehovorí o nej (hoci aj neverbálne). Vytvorí si vlastné pracovné miesto svojou kreativitou a mnohonásobným úsilím. Takto prispeje k lepšej budúcnosti aj pre tých ľudí s postihnutím, ktorí sa už brániť nevládzu. Spoločnosť od nás totiž v porovnaní so zvyškom ľudstva vyžaduje množstvo snahy navyše, aby sme si mohli naplniť základné ľudské potreby.

Nájdu sa úradníci, ktorým ľudia s postihnutím nebudú ľahostajní a pomôžu človeku s postihnutím vybaviť si kompenzačné príspevky, napriek svojim mnohým neochotným kolegom. Zakročia zdravotníci, ktorí považujú každý život svojho pacienta za rovnocenný, vďaka čomu zachránia človeka s postihnutím a možno mu dokonca zlepšia životné podmienky. Nevzdajú sa právnici, ktorí budú vidieť medzery v systéme a posnažia sa o jeho nápravu.

A čo je najdôležitejšie, ozvú sa aj mnohí obyčajní ľudia, ktorí sú proste nespokojní s tým, ako sa pre ľudí s postihnutím začal opäť ďalší rok. Vypočujú si ľudí s postihnutím a zastanú sa nás v aspoň jednej z početných nespravodlivých situácií. Poskytnú nám pomoc, asistenciu či kontakty pre komplikovanejšie riešenia. Sami nebudú šíriť škodlivé predsudky a stereotypy o ľuďoch s postihnutím. Upozornia na ableizmus, keď ho uvidia, prípadne proti nemu sami zabojujú.

Celý rok 2023 nebude prebiehať tak, ako Nový rok, ale iba v prípade, ak sa všetci posnažíme vykonať aspoň jeden skutok pre rovnosť.