Momenty plné SMAgie #8 – svetlomodrá budúcnosť

Ako prebiehalo moje očkovanie proti COVIDu-19? Mala som vedľajšie účinky? Aký bol môj najlepší zážitok za veľmi dlhú dobu? Na čom by ste sa napríklad aj dnes večer mali zabaviť a vzdelať sa? A čo zo sveta geekov ma potešilo tentokrát? Na to všetko odpoviem v najnovších Momentoch plných SMAgie, pretože je čas konečne opäť hovoriť o pozitívnych stránkach života s postihnutím.

Som zaočkovaná proti COVIDu-19

Toto ste sa síce už dozvedeli ako z predchádzajúceho článku, tak aj z môjho Instagramu, no stále sa zaujímate, ako u mňa očkovanie prebiehalo. Preto tomu (pravdepodobne naposledy) venujem podstatnú časť blogu.

Zaočkovaná som Pfizerom, ale naozaj by som nemala problém dať sa zaočkovať ktoroukoľvek oficiálne schválenou vakcínou. Lebo verím vede, nie náhodným ľuďom na internete. Čo, ako som si práve uvedomila, je ironické, pretože aj ja som pre vás náhodný človek na internete.

Po prvej dávke som necítila absolútne žiadne vedľajšie účinky. Bol to skrátka úplne obyčajný deň. Po druhej dávke ma už bolela ruka, ale zďaleka nie neznesiteľne. Jeden deň a jednu noc som sa cítila horúčkovito, aj keď teplomer horúčku neukazoval. A bolel ma chrbát, ktorý ma bolieva tak či tak, pretože mám takú skoliózu, že sme minule hľadali moju pečeň (ak ju stretnete, pozdravujte ju odo mňa).

Moja reakcia na obyčajnú každoročnú vakcínu proti chrípke býva horšia ako táto. A to som ju raz mala v kombinácii s vakcínou proti zápalu pľúc. To bola noc! Vakcínu nezaujímalo, že mám spinálnu svalovú atrofiu – celú noc som tancovala so zimnicou. A verte mi, stále to bolo miliónkrát lepšie ako ležať niekoľko týždňov v slovenskej nemocnici so zápalom pľúc, s COVIDom-19 alebo tam ísť hoci len na návštevu.

Dnes je to presne mesiac odo dňa, kedy som dostala druhú dávku. Zatiaľ som sa neprilepila na chladničku, nepremenila som sa na zombie, a žiaľ, neuniesli ma mimozemšťania ani jednorožce. Takže som nadšená z toho, že opäť môžem ležať po vonku s pocitom bezpečia a môžem si robiť plány, na ktoré som sa tešila už pred pandémiou.

Modrá je dobrá, hlavne vo Večer s Belasým motýľom

Dostala som príležitosť zúčastniť sa Večera s Belasým motýľom ako jedna z hostí. Tu si môžete pozrieť záznam toho livestreamu. Môj rozhovor začína v čase 53:53, ale aj ostatné rozhovory boli plné dôležitých informácií a humoru, takže vám neodporúčam preskočiť ich, o veľa by ste prišli.

Skvelý výsledok tohto natáčania môžete vidieť sami. Mne však v pamäti zostane atmosféra zo zákulisia. Bolo to tam plné smiechu, akceptácie a vôle podporiť samostatnosť a šťastie ľudí s nervovosvalovými ochoreniami. Toto natáčanie mi skutočne pripomenulo, aká je komunita ľudí s postihnutím úžasná po každej možnej stránke, a aké mám šťastie, že do nej patrím.

Navyše som počas natáčania stretla moderátorku Katarínu Beccu Balážiovú, ktorá bola úprimne nadšená mojím blogom, a čo je hlavné, vzdelávaním sa o ableizme. To sa často nevidí, predovšetkým nie u zdravých ľudí, ktorí pracujú v mainstreamových médiách. Toto stretnutie pre mňa preto bolo mimoriadne príjemným prekvapením.

Natáčanie Večeru s Belasým motýľom mi teda okrem unavených kútikov úst dalo aj množstvo nádeje, že pozitívna zmena pre ľudí s postihnutím je možná.

(Týmto sa vám snažím aj povedať, že by ste mali prispieť na Belasého motýľa.)

Aktivizmus v hrách

Videohry pre mňa vždy boli, sú a budú dôležité. Či už ich hranie, alebo sledovanie, ma spája s priateľmi a skvelými komunitami a pomáha mi rozvíjať moju kreativitu a logiku.

Preto, ako každý rok už ani netuším odkedy, aj tentoraz som sledovala E3 (Electronic Entertainment Expo) – herný veľtrh, na ktorom predstavujú tie najväčšie novinky z herného sveta. Už len fakt, že je E3 každoročne online, pre ľudí s postihnutím veľa znamená, pretože tým pádom nie je problém, aby sa jej zúčastnili aj ležiaci. Vidíte? Organizovať festivaly online bolo možné aj pred pandémiou. A je to možné aj po nej.

Tohtoročná E3 však bola špeciálna aj tým, v akej miere vývojári mysleli na ľudí s postihnutím. Takmer na každej konferencii boli titulky pre nepočujúcich, a to aj v úsekoch, ktoré išli naživo. A pre nevidiacich zase bežali samostatné livestreamy, v ktorých bolo audio komentovanie vizuálnych častí.

V mnohých traileroch na hry sa objavovali postavy s postihnutím, ktoré boli rovnako dôležité ako zdravé postavy. Aby som spomenula zopár z nich, bola tam rytierka na vozíku, LGBT vozičkárka (dvojité menšiny sú naozaj dôležité!), nevidiaci ninja a dokonca pes na vozíku kvôli amputácii.

A na nejednej konferencii takisto preberali spôsoby, ako tvoria nastavenia hier tak, aby ich mohlo hrať čo najviac rôzne postihnutých ľudí. Ide napríklad o vizuálne efekty, ktoré nahrádzajú zvuky pre nepočujúcich, alebo nastavenie presného počtu milimetrov pohybu joysticku pre ľudí s ťažkosťami hýbať sa.

E3 2021 bol vôbec prvý ročník tohto veľtrhu, v ktorom som videla takúto intenzitu aktivizmu pre ľudí s postihnutím. Herný priemysel sa v tejto oblasti teda posúva tým najlepším smerom. A môj zoznam prianí na Steame sa zväčšuje do extrémnych rozmerov.