5 ľahkých spôsobov, ako osladiť život ľuďom s postihnutím

Mikuláš je už za rohom, ale keďže bývame na Slovensku, je otázne, či sa dopracuje aj za naše okná. Na to, aby sa po našej krajine mohol pohybovať na saniach, by totiž potreboval bezbariérovosť – zjazdy z chodníkov, nie príliš strmé rampy, priestorné výťahy a tak ďalej. No aj keby sa naša vláda ohľadne bezbariérovosti (aj iných ľudských práv) rozhodla dospieť do roku 2022, Mikuláš by mnohým ľuďom s postihnutím nemohol dať do ZIPiek sladkosti. Veď niektorí z nás kvôli diagnózam nemôžu jesť sladké, ďalší nedokážu prehltnúť vôbec nič.

Zostavila som preto zoznam piatich ľahkých spôsobov, ako môžete ľuďom s postihnutím osladiť život vy. Dá sa síce povedať, že takých spôsobov mám plný blog a všetky sa dajú zhrnúť vetou: „Nebuď ableista – nediskriminuj ľudí s postihnutím!“ Uvedomujem si však, že týmto veľakrát od ľudí vyžadujem, aby sa odnaučili svoje celoživotné, dokonca niekoľkogeneračné zmýšľanie.

Tento zoznam teda ponímam inak. Každá jeho položka vám zaberie niekoľko sekúnd, maximálne minút a predsa nimi prispejete k akceptujúcejšiemu svetu.

1. Dávajte si pozor na jazyk

Všimnite si, čo majú spoločné nasledujúce situácie: „Prítomní, vstaňte!“ zahlási oddávajúci na svadbe. „Všetci ruky hore!“ vyzve DJ. „A teraz spievajme všetci!“ zvolá spevák na koncerte. „Ruku na srdce,“ prikáže sa počas štátnej hymny. „Kto neskáče, nie je Slovák!“ (Alebo člen akejkoľvek skupiny, ku ktorej máte nepochybne patriť, inak ste priam nepriateľ.)

Všetky tieto pokyny a mnohé ďalšie vylučujú ľudí s postihnutím, ktorí si nedokážu ovládať dané časti tela. Pritom je také jednoduché pozmeniť podobné frázy, aby nás naopak zahŕňali. Stačí ich zakončiť slovami: „… alebo vzdajte úctu, ako sa vám dá.“ V tých neformálnych situáciách môžete byť kreatívnejší a vtipnejší – napríklad dodať, že namiesto mávania či skákania môžeme pomykať obočím. V prípade, že ide o spev alebo vyslovenie určitej vety naraz, zahrňte ľudí, ktorí nedokážu rozprávať, tým, že môžu pomykať perami či pomľaskať.

Vďaka zopár takýmto slovám dáte ľuďom s postihnutím najavo, že myslíte na našu prítomnosť a je pre vás žiadúca. Aj keby sa žiadny človek s postihnutím nenachádzal v danej miestnosti, tvoríme minimálne 15 % ľudstva, podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny až 40 % Slovenska, čiže je vysoko pravdepodobné, že v nej bude náš známy. Ten nám môže dať vedieť, že sme v tomto priestore vítaní, a tak získame vzácnu možnosť bezpečne sa socializovať.

2. Dostať odkaz namiesto správy je nielen introvertovým snom

Čím menej fyzických funkcií má človek s postihnutím, tým naráža na viac bariér a teda menej možností. Produkty, ktoré môže používať aj v danom stave či s jeho kompenzačnými pomôckami, isteže, existujú, ale v záplave zbytočných informácií na internete sa o nich vôbec nemusí dozvedieť. Ak teda narazíte na niečo, pri čom vám napadne: „Môjmu známemu s postihnutím by toto mohlo pomôcť.“ bez váhania mu to pošlite. A to aj v prípade, ak daná vec nie je priamo určená pre ľudí s postihnutím, predpokladáte, že o nej už vie, alebo sa to môže ukázať ako nezmysel.

Moji priatelia si takto intuitívne zvykli posielať mi e-knihy a prednášky zdarma o oblastiach, ktorým sa venujem, pretože vedia, že som kvôli nedostatku energie a ableizmu nemohla ísť na vysokú školu. Taktiež mi posielajú odkazy na videohry a technológie, ktoré by som podľa nich mohla ovládať.

Samozrejme, že to posledné už nie sú lacné záležitosti a z úbohého invalidného dôchodku na Slovensku sa nedá kúpiť čokoľvek, hoci by mi to aj kompletne zmenilo život. Som ale názoru, že nájdením zariadenia, ktoré by mi skutočne uľahčilo život, peniaze ušetrím, pretože tak nemusím plytvať financie na skúšanie desiatok iných, ktoré budú fungovať čiastočne alebo len možno. Zároveň existujú charity, ako napríklad Organizácia muskulárnych dystrofikov, ktoré uhrádzajú kompenzačné pomôcky namiesto zlyhávajúceho štátu.

Výnimkou tohto pravidla (aspoň z môjho osobného pohľadu) je spamovanie nás rôznymi zázračnými liečbami a výživovými doplnkami. Ak by rakytník naozaj obnovoval atrofované svaly, spinálna svalová atrofia by nebola životu nebezpečná, nemuseli by sa investovať nepredstaviteľné milióny a roky na výskum liečob a nikdy by sa z nás nemuseli stať kyborgovia. Ak by si ktokoľvek mohol len tak dať transplantovať hlavu, ľudstvo by sa už skladalo z Frankensteinových monštier. Fantazmagórie nie sú nápomocné.

Pointou tejto rady totiž je, že ste si na nás pomysleli, vnímate naše životné prekážky a máte vôľu ich odstrániť. Tento sentiment sa stráca v prípade, ak máte dojem, že samotným problémom sme my takí, akí sme sa narodili.

3. Prevalcujte ableistov snahou o rovnosť

Priznávam, nasledujúce dve rady sú určené hlavne pre ľudí, ktorí sa aspoň trochu orientujú v ableizme, a pre dlhodobých čitateľov blogu Život plný SMAgie. No môžete sa nimi stať aj vy, ak ma podporíte na Patreone, prihlásite sa na odber newsletteru (v pravom menu na PC alebo pod článkom na mobile), dáte like na Facebook tohto blogu a/alebo ma začnete sledovať na Instagrame. Kúpte si aj môj merch, ale s ním tieto rady nemajú nič spoločné.

A nemajú nič spoločné ani s úrovňami mojej energie. Vec sa má tak, že deň nemá dosť hodín na to, aby som upozornila na každý ableizmus, ktorý postrehnem. Žiadny človek s postihnutím nedokáže napísať správu alebo komentár pod každý „vtip“ založený na urážke postihnutia. Ani pod tú stokrát mesačne sa vynárajúcu škodlivú lavičku s medzerou pre vozík. Ani upozorniť na nesprávne slovné obraty každého človeka s dobrými úmyslami. A už vôbec nie viesť všetky siahodlhé debaty, ktoré spravidla vzniknú z našej náramnej drzosti vyžadovať základný rešpekt.

Keby sa ale desiatky či dokonca stovky ľudí ozvali aspoň raz mesačne namiesto toho, aby sa preklikli na ďalší príspevok, každodenný ableizmus by bol ďaleko menej akceptovaný. Som si istá, že mnohí, ktorí sa dopúšťajú ableizmu kvôli svojej nevedomosti, by ho prestali šíriť iba vďaka jednej správe. A koniec koncov by to pomohlo aj vám, pretože by ste prestali byť hordou zombie, ktorá sa zbavuje svojich mozgov dvojsekundovým úsmevom nad TikTokom, a stali by ste sa hordou aktivistov. Verte mi, je veľmi zábavné, keď sa vás boja ableisti.

Ak si aj nie ste istí, či sa chystáte žiadať správne riešenie, môžete si pripraviť správu a overiť si jej znenie u mňa alebo iného aktivistu. Je pre nás totiž omnoho jednoduchšie odpísať: „Áno, môžeš to poslať.“ než sa večne brániť sami. No pri tejto možnosti postupujte s mierou – nikto nechce mať každý deň pohltený správami s podtextom: „Aha, ako ťa tento človek uráža.“

4. Zmanipulujte kapitalizmus krátkou recenziou

Bez toho, aby som sa vôbec snažila alebo to vo väčšine prípadov očakávala, som každý rok čítala, videla a hrala množstvo príbehov, v ktorých účinkovala minimálne jedna výborne reprezentovaná postava s postihnutím.

Menovite z tohto dôvodu odporúčam napríklad knihy Bezhviezdne more, Tess of the Road, In the Serpent’s Wake, Démonský cyklus a Mistborn. Seriálov toľko, až musím vybrať iba hŕstku, a to Agents of S.H.I.E.L.D, The Magicians, The Umbrella Academy, Speechless, As We See It, The Good Doctor a Only Murders in the Building. Z filmov rozhodne Crip Camp, The Theory of Everything, Cyrano, Breathe, Nedotknuteľní, The Fundamentals of Caring alebo tematický Christmas Ever After. Vo videohrách sa síce vídam najmenej, ale z nich odporúčam reprezentáciu v Cardpocalypse, Song of Farca, Rogue Legacy a Disco Elysium.

Ak som na toľké príbehy s výbornou reprezentáciou ľudí s postihnutím natrafila omylom, som si istá, že ste množstvo takých príbehov čítali, videli a hrali aj vy. A keďže ste používateľom internetu, pravdepodobne o popkultúre vyjadrujete svoje názory, či už prostredníctvom recenzií, alebo náhodných komentárov.

Keď už teda budete recenzovať rôzne príbehy, nezabudnite aspoň zopár slovami spomenúť postavu s postihnutím. Či už danú reprezentáciu vyzdvihnete, alebo zhodíte, dáte trhu najavo, že zákazníkom záleží na tom, aby videli nediskriminujúce postavy s postihnutím. Takto môžete ovplyvniť mnohých tvorcov, pretože keď zbadajú početné názory v tomto zmysle, zrenice sa im zmenia na symboly eur, ktoré môžu získať práve všadeprítomnou reprezentáciou ľudí s postihnutím. Zároveň náhodným okolosediacim ľuďom s postihnutím dáte tip na príbeh, v ktorom sa uvidia v pozitívnom svetle.

Ako som ale podotkla v predchádzajúcej rade, ak nechcete spraviť nejakú hroznú chybu na úrovni odporučenia filmu Predtým, ako som ťa poznala, musíte sa aspoň trochu vyznať v ableizme alebo si váš názor overiť u aktivistov.

5. Ponúknite ľuďom s postihnutím svoju pomoc

Ak predpokladáte, že je to očividné, je mi ľúto, ale podľa mojich skúseností vážne nie je. Skutočná pomoc od ľudí, ktorých dlhšie nepoznám alebo nezamestnávam ako osobné asistentky, býva až taká neobvyklá, že keď mi ju niekto ponúkne, začnem ho nasledovne podozrievať: Kedy sa ma začne pýtať, ako používam WC a na moje najväčšie traumy? Na ktorej sociálnej sieti sa nájdem ako chúďatko, ktoré hrdina rozveselil jediný raz v tomto roku tým, že mu potlačil vozík? Začne sa nado mnou modliť alebo zo mňa vymetať diabla? Pohladká ma po hlave? Mám zaštekať alebo ho rovno pohrýzť a potom mu zaklamať, že je moja diagnóza nákazlivá?

Moje podozrenia, žiaľ, bývajú veľmi často opodstatnené. A hrať sa na biologickú zbraň je síce najskôr vtipné, ale časom to človeka omrzí. Ponúknite preto ľuďom s postihnutím pomoc nenásilne a nezištne.

Povedzte nám, akú pomoc nám chcete poskytnúť – môže to byť čokoľvek od jednorazového prekonania bariéry cez poskytnutie vašich zručností v našom projekte až po robenie dobrovoľníka v organizácii pre ľudí s postihnutím či zamestnanie sa ako osobný asistent. Pritom si pamätajte, že ak pomoc odmietneme, akceptujte to a pokračujte vo svojom dni. Ak prijmeme, ľudí s postihnutím neschmatnite a nerobte si to po svojom, pretože to by skôr skončilo naším zranením. Dohodnime sa najprv na najvhodnejšom spôsobe pomoci, venujme potrebný čas zaučeniu a až potom nám začnite pomáhať.

A ak máte postihnutie, rovnako môžete pomôcť mne aj každému čitateľovi tohto článku. Akú radu by ste do tohto zoznamu pridali vy? Čím by vám alebo celej komunite ľudí s postihnutím ľudia ľahko osladili život? Podeľte sa o to v komentároch.